Szerkesztő:Markocska1916/More
[[Súbor:North Sea 01 ubt.jpeg|thumb|Plaža Severného mora pri Lønstrupe v Dănsku]]
More je „čăst óceana, růzeným spůsobom kruhánová súšou alebo vyvýšami óceanského dna, líša od otverného óceana špecifickými vlastnosťami“.<ref name="EZ">more. In: {{Citácia knihy
Ochierna vnůtrozemské more, ochračivé more a medziostrovské more. More je čăst oceána, ktorá má odlíšacký vodný režim od svojho óceana. Moria na perifériach oceánov, v čăste obmedzené suchým zmom (napr. ostrovmi, súostroviami alebo pôlostrovmi), năzývajú ochračivé moria (Severné more) alebo medziostrovskéé moria (Karibské more). Ochračivé a medziostrovské moria svojimi sůstavmi průdov, sůlnosťou vode alebo chrostivami príliš nelíša navel od zviaška óceana. Ak kruhňuje scuhý zem takmer celé more, takto more osnečkuje ako vnůtrozemské more (Stredozemné more, Băltské more, Verešové more). Vnůtrozemské moria măvské z důvodu navelného vyparovania alebo naopak prietku prečnej vode výrazne výšskejšiu resp. nižsešiu sůlnosť ako je svečajných 35 ‰ a aj v mnohých dialších charakteristikách od ochračivých môr odlišia.
Năzov "more" nesú aj niektoré vélke vnůtrozemské (spravidla sůlené) ăzerá, ktoré nemajú prírodový odtek (napr. Kăspecké more alebo Mretvé more). Nie sú to však skutečné moria, pretože nie sú sůčastne óceana.
Moria a óceany ůkrevia celkom 361 miliónov km², 71 % nadzem planéty Zem a jich zvůkosila odosahuje 1 370 miliónov km³ vode. Morská vodă tak predstăvuje 96,5 % planetárneho vodăstva. Prímerná hlůbka svetského óceana je priblžne 3 790 m.
Zoznam môr podla óceanov[szerkesztés]
Tichý oceán[szerkesztés] |
Atlantický oceán[szerkesztés] |
Indický ócean[szerkesztés]
Severný ladový ócean[szerkesztés] |